Budem teda vychádzať z predpokladu, že to čo odvádzam štátu, sa mi vracia vo forme služieb a zvyšok putuje sociálne slabým. To všetko rešpektujem a v podstate aj schvaľujem. Až na fakt, že z mojich daní štát financuje cirkev.

Pýtam sa prečo? Cirkev mi nezapadá do schémy solidarity a nie je to ani

inštitúcia, ktorá má hlboko do vrecka - naopak. V príspevku “Postavenie cirkví a náboženských spoločností v právnom poriadku Slovenskej republiky” od JUDr. Margity Čeplíkovej, CSc. sa píše, že ”Z hľadiska právneho sa stalo osobitne významným ustanovenie zákona o tom, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnickými osobami.” http://spcp.prf.cuni.cz/15-20/19-cepli.htm

Cirkvi na Slovensku sa teda dajú skutočne a celkom legitímne prirovnať k firmám! K firmám dotovaným štátom a to príspevkami na “plat duchovných, obmedzeného počtu prevádzkových pracovníkov a prevádzku ústredí”.

A to málokto vie, že “Cirkev alebo náboženská spoločnosť môže podať návrh na registráciu po preukázaní, že sa k nej hlási najmenej 20 000 plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území SR.”, a že z daní nás daňových poplatníkov je financovaná aj Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v SR Jehovovi svedkovia v SR sa rozhodli túto možnosť nevyužívať aj napriek tomu, že ako registrovaná cirkev majú plné právo na príspevky od štátu, podobne ako aj Rímsko-katolícka cirkev a iné. http://www.prave-spektrum.sk/article.php?601

Zaujímalo by ma len tak vo všeobecnosti, ako k tomu celému prídu ateisti?!

Pre mňa osobne je najpodstatnejší fakt, že ja služby cirkvi nevyužívam a ani nebudem. Našla by som určite iné, ďaleko potrebnejšie využitie viac ako 37 miliónov EUR, ktoré jej každoročne putujú zo štátneho rozpočtu. A dovolím si tvrdiť, že to nie je konečná čiastka. Štát rovnako financuje cirkevné školstvo a tiež plníme ich rôzne finančné požiadavky aj na úrovni miesta obcí vo forme príspevkov na kostol, púť a pod.

Uvediem konkrétny príklad prečo si myslím, že financovanie cirkvi u nás nie je “s kostolným poriadkom”.

Zoberme si príklad poslanca. Má plat od štátu. Z etických dôvodov by však nemal popri svojej politickej činnosti podnikať. Logicky... Predstavte si, že by mohol podnikať v tej istej oblasti = správe štátnych informácií ku ktorým má prístup za peniaze od štátu a štát by mu ešte prispieval aj na kanceláriu, ktorú by mal čisto na súkromné účely, sídlila by pritom v štátnej úradnej budove a na ceduľke na dverách by mal “s.r.o.”. To by bolo postavené na hlavu.

A zoberme si cirkev - dostáva na svoj chod - peniaze od štátu a ešte si popri tom robí “podnikateľskú činnosť” prostredníctvom farára, ktorý má “živnostenský list” na vyberanie príspevkov od veriacich počas omší a iných príležitostí, čo je ďalší zdroj príjmu cirkvi - organizácie, ktorá je stále platená štátom. Nie je to postavené na hlavu? Je!

Navyše, dodnes nikto nevie, aký majetok cirkev vlastne má, ale som presvedčená, že je to veľmi bohatá firma s veľmi silno podnikateľsky orientovanými správcami. Niekedy, keď cestujem naprieč Slovenskom, cez malé dedinky a vidím

honosné sídla, ľudovo zvané „fary“, rozmýšľam, kde na to vzali.

Ak máme hovoriť napríklad kresťanským jazykom - pýtam sa: “Načo je kresťanskej cirkvi majetok?” Veď sám Ježiš povedal: “Rozdaj svoj majetok chudobným a nasleduj ma...”

Cirkev buď nie je schopná nasledovať Krista bez majetku alebo - ak už si majetok chcú ponechať a nechcú prípadne zaň utŕžené peniaze + peniaze za zlato, relikvie, či zlatom vyšívané zlaté rúcha poskytnúť na pomoc chudobným...

Vezmime si všetky cirkvi, ktoré nie sú registrované - nemajú povinných 20000 členov. Ako fungujú? Z príspevkov z vlastných radov. A fungujú!

Keď si pozriete, ako funguje financovanie cirkví v Európe, tak v tej najortodoxnejšej krajine - v Taliansku - sa jej obyvatelia majú možnosť cez tzv. “asagnáciu z daní” slobodne rozhodnúť či nejakej cirkvi prispejú sumou 0,8% daní alebo nie. V prípade, že sa nerozhodnú podporiť žiadnu cirkev, “štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely”.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Odluka_cirkvi_od_%C5%A1t%C3%A1tu

Ak však má niekto pocit, že cirkev mu v duchovnej oblasti veľa dáva a on chce

prispievať na jej chod, nech sa páči.

Sú dve možnosti. Prvou je odvádzanie cirkevnej dane. Platili by ju iba tí, ktorí sa k danej cirkvi prihlásia. Toto je však nepriechodné pre našich „pastierov ovečiek“, keďže sa obávajú hromadného úbytku ich vyznávačov. Druhou možnosťou je jej financovanie formou asignácie z dane, kde občan bude mať na výber medzi podporou cirkvi a napríklad mimovládnej organizácie. Nie je to síce úplná odluka cirkvi od štátu, ale aspoň dáva priestor každému sa rozhodnúť. Považujem to za ďaleko spravodlivejšie a verím, že aj priechodnejšie, lebo ruku na srdce presadiť úplnú odluku, resp. zaviesť cirkevnú daň je ešte pre naše prevažne kresťansko-konzervatívne Slovensko príliš skoro...

Téme odluky cirkvi od štátu sa strana SaS začala venovať ešte v roku 2010, kedy otvorila túto tému. Denník pravda inicioval verejnú diskusiu, ktorej výsledky môžete vidieť tu:

http://tema.pravda.sk/Tema/ste-za-odluku-cirkvi-od-statu-692.aspx

Ak si letmo pozriete jednotlivé príspevky (a nie je ich málo...) zistíte, že cca 90% ľudí, ktorí sa zúčastnili diskusie sú za odluku...

Katarína Augustinič