Pôrodnosť konečne stúpa, počet štátnych škôlok však nie...

Autor: Katarína Augustinič | 24.2.2012 o 7:28 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1081x

Predstavte si, že ako matka na materskej dovolenke musíte ísť po troch rokoch späť do práce. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale čo ak sa Vaše dieťa narodilo napríklad v januári? Súčasný systém je nastavený tak, že sa do štátnej škôlky prijímajú deti, ktoré dovŕšili tri roky. Lenže nástup do škôlky je možný až v septembri. Čo by ste robili ako matka, ktorá chce pre svoje dieťa len to najlepšie? Niektoré mamičky majú naozajstné šťastie a vedia toto obdobie „vykryť“ za výdatnej pomoci starých rodičov. Ale čo ostatné mamičky? Málokto si môže dovoliť minúť tretinu rozpočtu na súkromnú škôlku. Zdalo by sa, že tento problém sa dá riešiť iba veľmi ťažko. Kto sa teda dokáže postarať o naše deti?

Škôlok prevádzkovaných samosprávami je nedostatok a miesta v nich pre deti je ešte menej. Naviac škôlka je prideľovaná podľa miesta trvalého bydliska. A to komplikuje život mnohým rodičom, ktorí sa v snahe zabezpečiť svojim deťom kvalitnejšie prostredie pre ich zdravý vývoj presťahovali do okrajových častí, respektíve mimo mesta v ktorom pracujú. Je pre nich komplikované ráno dieťa odviezť a popoludní zo škôlky vyzdvihnúť. A tak dieťa trávi so svojimi rodičmi menej času, ako by bolo možné. Často sa na mňa, ako na poslankyňu bratislavského Nového Mesta obracajú rodičia týchto detí, ktorí pracujú napríklad v Poluse a priľahlých biznis centrách, ktorým by škôlka v tejto mestskej časti veľmi pomohla. Zdalo by sa, že tento problém sa dá riešiť iba veľmi ťažko. Ale nemusí to byť až také komplikované.

Jedným z možných riešení, a podľa mňa najvýhodnejším pre viacero strán, by bola firemná škôlka. Nielen, že by bola škôlka v mieste, kde rodič pracuje, ale mamička by sa mohla skôr vrátiť do práce a pomôcť finančne rodine. Ale ktorá matka by šla do práce skôr, ak by si nebola istá, že o jej dieťa bude dobre postarané. Odlúčenie od rodičov deti stresuje, ale ak nebudú musieť byť v škôlke od šiestej od rána do piatej do večera, rýchlejšie si na ňu zvyknú a škôlka v rámci firmy umožní kontakt s dieťaťom aj počas dňa, čo pôsobí pozitívne nielen na dieťa, ale aj matka sa vie presvedčiť o tom, že jej dieťa je v dobrých rukách. To sú výhody pre dieťa a rodiča, ale ako je to výhodné pre napríklad pre zamestnávateľa?

Zníženie stresu pôsobí aj na pracovný výkon a celkovú pohodu rodičov V neposlednom rade zamestnanec nie je vyrušovaný myšlienkami či je dieťa v poriadku. Spokojný rodič je voči firme, ktorá mu vychádza v ústrety lojálnejší a aj jeho motivácia sa tým zvyšuje. Veď ktorý zamestnávateľ má rád vysokú fluktuáciu? Matkám by firemná škôlka umožnila vrátiť sa skôr do práce a zamestnávateľ by nemusel držať miesto dlhšie ako je to potrebné a niektorých prípadoch by si vôbec za matku na materskej nemusel hľadať náhradu. Často špičkoví odborníci už nemusia odchádzať ku konkurencii len preto, lebo ich novo pracovisko je umiestnené blízko škôlky a školy, čím by mohli ušetriť aj niekoľko hodín denne a venovať ho svojim rodinám.

Naviac náklady na prevádzku a zriadenie takéhoto zariadenia by boli odpočítateľné z daní ako daňovo uznateľný náklad. Ak vezmeme do úvahy zvýšenie produktivity práce a udržanie zamestnanosti, získal by na tom aj štát. A v tom prípade je podpora štátu pre takéto zariadenia prinajmenšom morálnou povinnosťou. Ak by nebola dostatočne zabezpečená starostlivosť o deti rodičov, ktorí pracujú, bola by rodinne orientovaná politika štátu nefunkčná. Som preto presvedčená, že zamestnávatelia, ktorí by sa rozhodli zriadiť a prevádzkovať firemnú škôlku, by mali mať nárok na dotáciu od štátu pre účel zriadenia, prípadne príspevok na prevádzku, ak bude mať škôlka viac než "vopred definovaný počet detí". Samozrejme je nevyhnutné zdôrazniť, že firma by musela do škôlky investovať aj sama a nebude možné počítať s tým, že všetko zaplatí štát.

Reálnym príkladom, potvrdzujúcim, že firemné škôlky nie sú utópiou, ale realitou, sú napríklad stavebná spoločnosť Strabag, alebo vydavateľstvo Sedem plus, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku priekopníkmi. Ak sa porovnáme napríklad so susedným Českom, je vidieť, že výrazne zaostávame.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?